Vitajte na stránke predmetu slovenský jazyk a literatúra

 

Slovenský jazyk je vyučovací predmet, s ktorým sa naši študenti stretávajú počas celého štúdia. V prvom až v treťom ročníku sa so svojimi učiteľmi stretávajú trikrát do týždňa a vo štvrtom ročníku štyrikrát. Jedna z vyučovacích hodín predstavuje typ seminárnej hodiny, čo znamená, že je v skupine menší počet žiakov a slúži predovšetkým na opakovanie a prípravu na maturitnú skúšku.

Prečo?

  • pretože je to materinský jazyk,
  • pretože je to maturitný predmet, z ktorého všetci študenti povinne maturujú,
  • pretože prostredníctvom materinského jazyka komunikujeme, poznávame a dokážeme porozumieť všetkému okolo nás.

Cieľové požiadavky nájdete: Slovenskýjazykaliteratúra[1]

SD (1)

imagesDivadelné večery

Milí čitatelia nášho webu, mnohí máte radi dobré divadlo. Aj my, mnohí vaši učitelia, sme spriaznené divadelné duše.

Premýšľali sme, ako o dobrých veciach hovoriť. Výsledkom je nasledovná myšlienka: o zaujímavých predstaveniach, názoroch a postrehoch písať, písať, písať.

V novej divadelnej sezóne sme sa viacerí stretli v Spišskom divadle na premiére divadelnej hry Reštavrácia. Nie, nie je to pravopisná chyba. Pojem reštavrácia  sa v Uhorsku spájal s voľbami župných úradníkov. Próza Janka Kalinčiaka s uvedeným názvom, označovaná aj ako humoreska, bola neskôr zdramatizovaná.

Toto sú fakty a o tie nám až tak nejde. Ako sa nám teda páčilo predstavenie?

Leóna: „…premiérová divadelná hra sa mi veľmi páčila. Kalinčiakovo dielo akoby ušité do súčasnej predvolebnej komunálnej horúčky. Komédia ozvláštnená hudobnými a tanečnými vsuvkami, niekedy dlhšie výstupy vyvážené trefnými replikami a situačnou komikou. Skvelé herecké výkony neostali nepovšimnuté a vyslúžili si zaslúžené standing ovation.“

Viktória: „Reštavrácia bola vážne výborná. Výborná z hľadiska hereckého či rekvizít. Veľmi sa mi páčil tanec…Keď som si pred premiérou zisťovala čo to o hre, prekvapil ma čas: 180 minút! Nevedela som si predstaviť byť tri hodiny v divadle…Všetci sme to však zvládli skvele, herci bravúrne, nebolo na nich poznať vyčerpanie (veď sú to herci!) a na môj údiv sa ani mne predstavenie nezdalo dlhé. Odporúčam každému, kto sa chce pobaviť.“

Rišo: „Mne sa páčili niektoré vtipno-ironické poznámky typu: Človek, ktorého chcú uniesť únoscovia, hovorí: ´Preboha, ani poriadny únos neviete naplánovať`! Bolo to fajn.“

Čo dodať na záver? Priznám sa, že po prvýkrát som sa v našom divadle na predstavení nášho divadelného súboru pridala k zaslúženému standing ovation. Jedinú drobnosť  ̶  podľa môjho vkusu nehodiace sa narážky, gestá či pokusy o „erotické hrátky“ (ale nebolo ich až tak veľa ako v iných hrách) som prehliadla. Dobrého bolo oveľa viac, výborného veľa veľa: zaujímavá scéna či kostýmy, skvelé výkony herecké či tanečné, výborné aj krásne herečky si to zaslúžili.

 P.S. Hľadajte jablko 🙂                                                                      Dagmar Repaská a študenti, ktorí majú radi dobré divadlo

Aktivity našich študentov

Na našej stránke uverejníme (alebo sa aspoň budeme snažiť) všetky zaujímavé aktivity Vás, študentov, spojené nejakým spôsobom s jazykom a literatúrou. Na titulnej strane sme už uverejnili text z webovej stránky našej školy o divadelnom predstavení Reštavrácia.

Načrieme aj do nášho archívu. Dnes je to transformácia básne Jablko od Miroslava Válka, ktorú mnohí poznáte.

Prajeme príjemné čítanie.images

Zelená plánka

Jablko sa zo skrine skotúľalo na zem. Spomenul som si na časy, keď som „oberal“, jablká zo susedovej jablone a utekal s nimi ako o život. Bolo to dávno. Už nie som tým veselým chlapcom so svetlou budúcnosťou. Moju svetlú budúcnosť som práve vyhodil von dverami. Prosila ma, plakala, sľubovala, ale ja som sa už rozhodol. Bude to tak lepšie. Kľakla si predo mnou a prosíkala. Som predsa nejaký chlap…odstrčil som ju a ona odišla.

Stále si pamätám deň, keď sme sa zoznámili. Bol som ešte len chlapec nemal som ani 20 rokov, ona bola o dva roky staršia, plná radosti, energie, dobrodružstva a neskrotnosti. Bola nespútaná ako tornádo a nemenej ničivá. Bál som sa k nej ozvať, len som na ňu civel. Dala sa so mnou do reči. Pozvala ma na schôdzku. Rozprávala prevažne ona, ja som ju len uchvátene počúval. Bola beznádejne krásna. Doteraz netuším, čo sa jej na mne mohlo páčiť, ona bola všetkým a ja nič. Na druhom rande mi darovala zelené jablko. Potom ma vzala za ruku a zaviedla ma do lesa. Ukázala mi divú plánku, šibalsky sa usmiala a vyštverala sa ako veverička do koruny. Väčšinu schôdzok sme sa túlali lesmi, preskakovali potoky, liezli po skalách a stromoch. Rozprávala mi príbehy, tie najúžasnejšie príbehy, aké som kedy počul. Mala krásny hlas. Smiala sa z mojich chlpatých nôh v krátkych nohaviciach. Veľa sa smiala. Bola čarovná, ako z iného sveta. Ona bola výnimočná.

O niekoľko rokov ma pozvala bývať s ňou. Každý deň bol dobrodružstvom, plný vzrušenia a napätia,  nikdy som sa s ňou nenudil, nikdy sme nepocítili stereotyp. Bol som skutočne šťastný.

Prečo som ju teda poslal preč? Ľudia si budú pamätať to, čo im rozpoviem, nie skutočnosť. Muž má hovoriť pravdu, ja som klamal, aby som si zachoval mužnosť.

Vybrala jablko zo skrine a podala mi ho. Bola to zelená plánka. Prosil som, plakal, sľuboval, ale jej odrazu vážna tvár sa nedala obmäkčiť. „Bude to tak lepšie,“ povedala. Kľakol som si pred ňu na zem a prosil som. Nežne, no rázne ma odstrčila a pokrútila hlavou. A tak som vstal a odišiel. Ona bola dobrodružstvom môjho života, ale sama potrebovala viac. Nebolo možné ju skrotiť, a preto si to ani veľmi nevyčítam. Jej byt bol čoskoro na predaj, zmizla ako krásny sen. A zo mňa bol opäť obyčajný človek znudený sivým životom.

 

Júlia Jakubcová III.C/2013