Jana Valigurská IV.A
Čo sme sa naučili?
V anorganickej chémii sme sa zamerali na obsah látok, ktoré bežne nakupujeme v supermarketoch. Vyskúšali sme vyrobiť nealkoholické pivo z alkoholického či získať kofeín z čierneho čaju.
Z organickej chémie sme vyskúšali vyrobiť červené farbivo, fluorescenčne žltú tekutinu pomocou slnečného žiarenia, nanuky v tekutom dusíku a vlákna PVC, no taktiež oheň lusknutím prstov.
A čo sme videli?
Navštívili sme firmy, ktoré vyrábajú materiály na výrobu lietadiel a automobilov, vytvárali sme predmety z týchto materiálov a pracovali sme so strojmi, ktoré sme si predtým nevedeli ani predstaviť. Odborníci a výskumníci Technickej univerzity v Clausthale nám ochotne pomáhali, vysvetľovali a odpovedali na všetky naše zvedavé otázky.
A večer?
Večery nám organizátori spríjemnili rôznymi zaujímavými aktivitami – exkurziou v starej bani, koncertom v kostole, bowlingom a prípravou národných jedál. Predstavili sme im naše typické jedlo – kapustnicu a bryndzové halušky a my sme zas ochutnali pravé nemecké klobásky Bratwurst, francúzske víno či poľský bigos.
Tento krásny a nezabudnuteľný týždeň v Nemecku sme mohli stráviť vďaka organizácii Amavet, nášmu pánovi riaditeľovi Mgr. Jozefovi Kačengovi a našej pani profesorke Mgr. Ingrid Jančiarovej, ktorá nás celý čas sprevádzala.
Denis Bajtoš III.D
Čo mi konferencia dala?
V prvom rade mi pomohla zlepšiť znalosti v oblasti chémie a technickej výroby plastov a utvrdila moju túžbu študovať chémiu v budúcnosti.
Mal som možnosť pracovať na moderných pracoviskách a diskutovať s vysokoškolskými profesormi ohľadom ich práce a výučbe na univerzite v Clausthale. Spoznal som mnoho nových ľudí z Nemecka, Poľska a Francúzska a nadobudol som nové priateľstvá. Naučil som sa niečo nové o zvykoch a tradíciách v iných štátoch – či už to je jedlo, jazyk alebo správanie ľudí v rozdielnych štátoch Európy. Videl som krásy Nemecka, aj očarujúce mesto plné historických pamiatok Drážďany na vlastné oči. Vnímal som aj rozdiely Slovenska a Nemecka čo s týka infraštruktúry a životnej úrovne. Slovensko má čo robiť, aby sa dostalo na podobnú úroveň.
Čo som sa naučil?
Obohatil som svoje znalosti z anorganickej chémie – testovali sme bežné látky ako múku, prášok na pečenie, rôzne farbivá, kolu, alkohol, kávu a pozorovali ich reakcie. Urobili sme niekoľko zábavných pokusov – vytvárali sme iskru medzi prstami a mrazili nanuky v tekutom dusíku, vyrábali sme farbivá, lieky proti bolesti alebo látku, ktorá mení svoju farbu vplyvom svetla, absolvovali prednášky o nanočasticiach a ich vplyve na ľudský organizmus. Pracovali sme s karbónovými a sklenenými vláknami – vyrábali sme z nich vlastné hviezdy a pobavila nás chemická show. Chémia vie byť zábavná, ale aj pekne nebezpečná – na ruky sme si dali penu, ktorá v sebe obsahovala bután, zapálili sme ju a ruky nám začali horieť, pozorovali sme iskry, ktoré lietali z tekutého magnézia pri dotyku s vodou. Skvelé, však?
