Na konci

Študenti  4.ročníka sa v rámci príprav na maturitu zúčastnili divadelného predstavenia v Spišskom divadle. Inscenácia NA KONCI bola súčasťou tradičnej prehliadky malých divadiel Divadelný Spiš a vtiahla nás do tajov života Jozefa Gregora Tajovského.

Jozef Gregor Tajovský sa narodil ako najstarší syn z desiatich detí 18. októbra 1874 v Tajove. Vyrastal so starými rodičmi a zvlášť starý otec mal naňho silný vplyv. Celý život sa riadil jeho heslom: „Keď ti bude dobre, neukazuj, ak ti bude zle, vydrž.“ Študentské roky strávil v ľudovej škole v Tajove, neskôr v meštianskej škole v Banskej Bystrici a v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Postu učiteľa sa kvôli neustálej šikane maďarských nadriadených vzdáva a odchádza do Prahy študovať účtovníctvo. Stáva sa členom študentského spolku Detvan.  Po čase sa vracia z Prahy a zamestnanie nachádza v Tatra banke – najskôr ako úradník, potom ako riaditeľ, zároveň píše a publikuje. Zoznamuje sa s Hanou, s ktorou sa o pár rokov ožení napriek nevôli jej matky. Plodom ich lásky sa stala dcéra Dagmar.
Tajovský zobrazoval dedinský život realisticky, bez príkras, za čo bol často aj kritizovaný. Zastával názor, že ľudové zvyky, porekadlá a tradície musí niekto spísať, aby sa na ne nezabudlo. Počas potuliek svojím životom spoznal mnohých zaujímavých ľudí, spriatelil sa s Jankom Jesenským a Maca Mlieča či mamku Pôstkovú  zvečnil vo svojich poviedkach. Zomiera v Bratislave pokojnou smrťou.

Inscenáciu o Tajovského živote uviedlo zvolenské divadlo nesúce jeho meno. Scéna, ktorej dominoval vinohrad, sudy a kufor, bola vizuálne aj motivicky veľmi pôsobivá. Vinohrad ako obraz kolobehu života – prostredie, o ktoré je potrebné starať sa po celý rok. Niekedy vinohrad spí, inokedy ho treba omladiť, vystrihať, vyčistiť. No príde aj obdobie, kedy sa oberajú plody a pije víno. Aj o svoj svet a svet okolo nás sa treba starať po celý rok… Sud – súčasť vinice, avšak na scéne časová chronológia – v dôležitom okamihu života spisovateľa niektorý z hercov kriedou na neho napísal rok. Aj na stôl či kufor – symbol Jozefovo putovania z jedného miesta na druhé a symbol hľadania svojho miesta v živote.
Divadelná hra sa nám veľmi páčila – zaujímavou scénou, dynamickým dejom či nevtieravým civilným výkonom hercov. Odchádzame z divadla s novými vedomosťami o živote človeka, vlastenca a spisovateľa, ktorý významne ovplyvnil slovenskú literatúru.

Lucia Gazdurová, IV.A

Comments are closed.